V našich životoch sa za posledných pár mesiacov udialo množstvo zmien. Zažili sme veľa nového, až mám sám občas problém všetky tieto zážitky vstrebať. Nikdy, ani v tých najtajnejších snoch som si nepomyslel, že raz budem žiť so svojou rodinou na Bali a svojmu synovi ukážem časti sveta, ktoré boli pre mňa stovky kilometrov vzdialené.
O naše skúsenosti sme sa chceli podeliť aj s ostatnými, „oživiť“ a upraviť stránky nášho blogu. Pri ich prechádzaní som natrafil na článok, kde Emi opísala, ako sa jej žije s mladším mužom. Po dlhej dobe som sa opäť začítal a pripomenul si túto jej úprimnú spoveď. Napadlo ma, že aj ja prispejem svojou troškou a opíšem môj pohľad na život so staršou partnerkou.
Vyrastal som v dobe, ktorá mala na mužov zvláštne požiadavky. Z môjho, vtedy ešte naivného pohľadu sa zdalo, že muži nemajú nárok na prejavovanie citov a hlavne nie bolesti. Tá sa vždy potláčala niekde do úzadia a my sme sa tvárili že neexistuje. Namiesto toho, aby sme jej čelili, nechávali sme ju v nás, aby vyplávala na povrch v prejavoch agresie a čo je najhoršie, niekedy aj voči tým, ktorý nám boli najbližší.
To vytváralo ešte viac bolesti a stávali sme sa súčasťou bludného kruhu, z ktorého takmer nebolo možné ujsť.
Aj keď to bolo pre mňa nepochopiteľné, považovalo sa to za prejav mužskosti.
S takouto predstavou sme začínali vzťahy, ktoré boli predurčené neuspieť a niekde vnútri sme to aj vedeli, no vzťahy sa predsa nezačínali preto, aby vydržali ale preto, aby sme svetu ukázali že sme to dokázali a našli sme si dievča. Aj napriek tomu že som chcel, aby tomu u mňa tak nebolo a do vzťahov som sa snažil ísť vždy naplno, zlyhali.
Problém som samozrejme hľadal vždy v sebe a nahováral si, že som možno mal robiť viac, správať sa inak… byť niekým iným.
Po ukončení svojho posledného vzťahu som si povedal „dosť, takto to už ďalej nejde“. Nevládal som sa meniť pre druhých, pretože som už sám nevedel kým vlastne som a čo od svojej partnerky chcem. Začal som sa viac sústreďovať na seba, riešil svoje problémy a nečakal, že s príchodom mojej partnerky automaticky zmiznú. Chcel som sa jednoducho naučiť najskôr žiť sám so sebou, pred tým, než začnem žiť s niekým iným.
EMI SOM SPOZNAL, KEĎ SOM TO NAJMENEJ ČAKAL.
PRIŠLA MI DO ŽIVOTA AKO VEĽKÁ VODA A VO MNE NEZOSTAL KAMEŇ NA KAMENI.
Je to typ človeka, ktorého energia napĺňa priestor okolo seba a ja som mal pocit, že vždy keď som s ňou, nič iné okolo mňa neexistuje a ja sa v nej „strácam“.
Možno som sa mal pozastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo sa deje. Zostať zahanbený, že začínam vzťah so staršou ženou. Hľadať podobné páry okolo seba, aby som si vnútorne ozrejmil, že v tom nie som sám. Mňa to však popravde ani len nenapadlo.
Náš vzťah ma úplne pohltil a ja som pochopil, aký je to pocit prijímať lásku rovnakým spôsobom ako ju dávať. Našiel som ženu, ktorá mi svojou prítomnosťou rozžiarila svet a s ktorou som chcel stráviť zvyšok života. Ani v najmenšom som necítil potrebu hľadať podporu vo svojom okolí.
Dôvodov prečo sa rozísť bolo nespočet a prečo zotrvať len jeden.
Ten jeden však nakoniec prehlušil všetky ostatné.
Našiel som totižto niekoho, pri kom som sa nebál byť sám sebou, kto akceptoval moje chyby a dal mi silu postupne uskutočniť svoje sny.
Stala sa mojou oporou a dôvodom budovať domov. Až s ňou som ale pochopil, že domov nie je ukrytý v múroch nášho domu.
Je ním ONA. Preto je jedno či sme na Slovensku, na Bali alebo v inej krajine.
JA A KUBÍK SI SVOJ DOMOV NOSÍME VŽDY SO SEBOU V PODOBE NÁDHERNEJ A SILNEJ MANŽELKY A MATKY.
Sme dobrodruhovia, čo milujú životné výzvy. Predali sme dom a odišli na Bali. Presne 30. marca 2022 sme pristáli na OSTROVE BOHOV.
Všetky naše poznatky a skúsenosti sme vložili do ebooku BALÍME NA BALI, ktorý vám aj spolu s praktickým Cestovným Checklistom pomôže na ceste na tento čarokrásny ostrov.
Pomocná sila pri tvorbe blogu, grafiky a technická podpora v jednom