V tomto článku nadviažem na jeho 1.časť, pokiaľ ste ju nečítali, odporúčam si ju prečítať. Teraz sa pozrieme na to, ako s deťmi takú jogu praktikovať, na čo si dávať pozor príp. čomu sa vyhnúť.
JOGA svojim komplexným pôsobením na telo podporuje prirodzený rozvoj dieťaťa a predchádza hypermobilite, ktorá je častým problémom u detí.
Ako som už spomínala, detská joga je od jogy pre dospelých trošku iná.
Pri detskej joge berieme na vedomie, že dieťa sa stále vyvíja a rastie. Takisto je rozhodujúci aj vek dieťaťa. Inak cvičíme s deťmi v predškolskom veku a inak so školákmi a teenegermi. Pozrime sa teda najskôr na predškolákov.
DETI od 3 do 6 rokov:
Deti v tomto veku majú zvýšenú kĺbovú pohyblivosť a takisto majú aj voľnejšie svalové úpony a väzivá, čoho následkom je hypermobilita.
Musíme preto dávať pozor, aby sme nadmerne nezaťažovali ich svalovo-kĺbový aparát a preto nevolíme pohybové aktivity, ktoré nadmerne naťahujú ich svaly a zväčšujú rozsah kĺbového pohybu.
Vyhýbame sa cvikom ako napr. skoky z výšky na tvrdú podložku alebo švihy, vzpory, visenie na rukách alebo zdvíhanie ťažkých bremien.
Aj keď to je niekedy naozaj ťažké pri tích našich výmyselníkoch a ja sama to veľmi dobre poznám. Kubík je známy „skokan roka“ a častokrát si nedá povedať : )
Takisto sa vyhýbame hlbokým záklonom, dávame pozor, aby nezadržiavali dych alebo nedýchali plytko, čo je častým problémom u detí.
Preto je dôležité, aby sme ich naučili dýchať plynulo t.j. na hlboký NÁDYCH a hlboký VÝDYCH.
Správnym dýchaním a dychovými cvičeniami im posiľňujeme dýchacie svaly.
Necvičíme s nimi cviky, ktoré sú spojené s chôdzou na vnútornej alebo vonkajšej strane chodidiel, nevhodné sú cviky statické s vyšším stupňom zaťaženia ako napr. výdržové polohy alebo dlhé pešie túry.
Uprednostňujeme voľnejšie cvičenie s jednoduchými cvikmi na komplexné precvičenie celého tela,ktoré sú dynamickejšie, kratšie a s dlhšími prestávkami, nakoľko deti v tomto veku majú nízku zásobu glykogénu. U detí je dôležité, aby sme fyzické aktivity robili pravidelne, čím postupne budujeme ich fyzickú zdatnosť.
Deti v predškolskom veku sú väčšinou hravé, spontánne, nedokážu sa dlho sústrediť na jednu činnosť, prejavuje sa prvé obdobie vzdoru.
Preto sa ich snažíme nejakým spôsobom motivovať.
U nás väčšinou zaberá klasické napodobňovanie zvieratiek.
Kubík sa hneď rád zhostí úlohy plaziaceho hadíka, mačičky alebo tigríka, napodobní striešku na dome, vysoký strom, malý hríbik a oddýchne si v polohe dieťatka.
Môžete skúsiť rozprávať nejakú rozprávku alebo príbeh o zvieratkách a rastlinkách, pričom ich dieťa napodobňuje.
Ako pomôcku môžete používať rôzne hračky, čo sa deťom veľmi páči.
U nás je veľmi obľúbená vlastnoručne vyrobená papierová vrtuľka, do ktorej veľmi rád fúka, čím si precvičuje správne dýchanie a prehlbuje dych.
Namiesto vrtuľky sa dá použiť napr. aj flauta, píšťalka, ústna harmonika alebo slamka, ktorú ponoríte do pohára s vodou.
S cvičením jogy začíname pozvoľna t.j. 5 minút denne a čas postupne predlžujeme. Ak sa prepracujeme k dlhšiemu cvičeniu, snažíme sa každých 5 minút zmeniť spôsob cvičenia, nakoľko deti v predškolskom veku nedokážu zväčša udržať pozornosť pri jednej činnosti dlhšie ako 5 minút. Ich pozornosť zotrvať pri jednej činnosti sa zvyšuje každým rokom o cca 5 minút.
Deti v tomto veku nemajú väčšinou problém s deformáciami chrbtice, nakoľko nie sú ešte nútené zotrvať dlho v jednej polohe ako napr. sedenie v školskej lavici. No aj tak by sme mali dbať na ich správne držanie tela. Najzdravšia poloha na hranie je v drepe alebo v sede na zemi, či vo vzpore kľačmo. Je dobré však tieto polohy striedať a kombinovať s takými, pri ktorých si ponaťahuje celé telo /kotúľanie sa po zemi v ľahu/.
Na čo by sme tiež nemali zabudnúť je relaxácia a tá je najlepšia na záver.
My si väčšinou pustíme nejakú príjemnú hudbu, ľahneme na zem, pod hlavu dáme vankúšiky prip. sa prikryjeme dekou, zatvoríme oči a len tak voľne oddychujeme.
Už žiadne kontrolované dýchanie, len prirodzený nádych a výdych.
S Kubikom to voláme hra na ticho. Povieme si „psssst“ a teraz nebudeme chvíľočku rozprávať.
Samozrejme, že nie vždy to vydrží, ale zlepšuje sa : )
Takisto ako relaxácia môže slúžiť hra na handrovú bábiku /dieťa si ľahne a oddychuje/ alebo hra na chrobáčika v tráve / dieťa si vytrasie ruky aj nohy, pričom leží na chrbáte/ alebo hra na oddychujúcu mačičku.
Spôsoby relaxácie vždy obmieňame.
Čo sa týka starších detí ako sú školáci a teenageri, tí už samozrejme zvládnu viac.
No aj tu ešte rozlišujeme vek detí a síce – mladší školský vek od 6 do 12 rokov a starší školský vek od 12 do 15 rokov.
DETI od 6 do 12 rokov:
U detí v mladšom školskom veku sú spôsob cvičenia ako aj motivácia k cvičeniu podobné, ako u detí v predškolskom veku.
Ak začíname s jogou práve v tomto veku, cvičíme spočiatku 10 minút denne a čas postupne predlžujeme. Ich sústredenosť je už výrazne lepšia ako u detí v predškolskom veku, no pri dlhšom cvičení takisto dbáme o pestrosť jednotlivých činností.
Dôležité je cvičiť pravidelne, pomaly, uvoľnene, sústrediť sa na správne dýchanie a na to, čo práve robia.
Pri cvičení by nemali pociťovať bolesť ani mať z neho nepríjemný pocit.
V tomto období sa môžu u detí vyskytnúť prvé zakrivenia chrbtice, čo súvisí s dlhším sedením v školskej lavici. O to dôležitejšie je zabezpečiť dieťaťu dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu a dbať na správne držanie tela.
Nesprávne držanie tela môže súvisieť aj s psychickými problémami, ktoré spôsobujú napr.neprimerané požiadavky či už zo strany rodičov alebo vyučujúcich, problémy v rodine, neúspech v škole alebo medzi rovesníkmi. Deti s nízkym sebavedomím majú zvesené ramienka, sklonenú hlavu a vyguľatený chrbátik, akoby sa chceli schúliť do seba.
Psychicky vyrovnané a citovo uspokojené dieťa má prirodzene správne držanie tela.
Preto je dôležité naučiť deti správne dýchať. V tomto veku už môžeme s deťmi praktikovať hrudné a brušné dýchanie ako aj plný jogový dych. Tieto dychové cvičenia pomáhajú deťom rozvíjať hrudník, vyrovnávať chrbticu a následne tak získajú sebadôveru a istotu.
Od 8 rokov môžeme zaradiť cvičenia na rozvoj koncentrácie. Ukážeme dieťatu nejaký predmet, hračku, chrobáčika alebo kvietok a opíšeme mu každú časť, z ktorej sa skladá.Necháme dieťaťu čas na preskúmanie a potom zavrie oči a skúsi si daný predmet predstaviť.
DETI od 12 do 15 rokov:
Deti v staršom školskom veku sú už v pozíciách stabilnejšie, no aj tak neodporúčam zotrvávať v nich príliš dlho, maximálne 6 sekúnd.
Pri teenegeroch sa však môžeme stretnúť s inými problémami ako sú hanblivosť, odmietanie staršej osoby ako autority t.j. hanbia sa cvičiť pred ostatnými v jogovom štúdiu, pod vedením osoby opačného pohlavia, čo je dôsledkom hormonálnych zmien v období puberty.
Toto všetko je potrebné rešpektovať a aj preto je vhodné, ak môžu cvičenie praktizovať doma, za asistencie skúsenejšej osoby.
Aj tu je dôležité pravidelné cvičenie, pokiaľ možno v rovnaký čas, najlepšie nalačno alebo 2 hodiny po jedle.
Takisto by mali cvičiť pomaly, uvoľnene, sústrediť sa na danú činnosť a správne dýchať.
Dávať pozor, aby v jednotlivých asánach neišli nad rozsah svojich možností.
Ak sa im predvádzanie asán nedarí, môže im pomôcť tzv. vnútorné praktikovanie pozícií a to tak, že si predstavujú akoby tieto asány cvičili dokonale, pričom dodržujú dĺžku ich trvania, rýchlosť a aj správne dýchanie. Takéto mentálne cvičenie jogy je veľmi vhodné aj v prípadoch, keď nám zdravie nedovoľuje fyzický pohyb.
Teenageri dokážu bez problémov odcvičiť 45 minútovú hodinu jogy, pričom zvládnu väčšinu začiatočníckych pozícií, či už klasickom alebo zjednodušenom prevedení. V tomto veku je už vhodné zaradiť aj iné dychové techniky ako napr. nádí šodhana čiže dýchanie so striedavým uzatváraním nosných dierok.
Je dobré aby sme aj v tomto veku motivovali deti k pohybu, pretože sú častokrát poznačené nedostatkom záujmu zo strany rodičov a nudou.
Potom sa stáva, že vyhľadávajú pasívnu zábavu za počítačom a pri televízii, čo má za následok nárast hmotnosti až obezitu.
No ako sa hovorí „všetkého s mierou“, pretože ani príliš veľa aktivít dieťaťu neprospieva.
My rodičia máme častokrát pocit, že čím viac bude naše dieťa niečím zamestnané, tým lepšie.
A preto mu neustále vymýšľame nejaké aktivity.
Áno aktivity sú pre rozvoj dieťaťa veľmi prospešné, ale zabudli sme, že aj my sme boli kedysi deťmi a nemali sme veľmi radi, ak nás dospelí neustále „bombardovali“ nejakými požiadavkami : )
Aj my sme mali občas radi ten svoj pokoj a kľud.
NIEKEDY STAČÍ DIEŤA NECHAŤ LEN TAK "BYŤ", BYŤ SAMÉ SEBOU
Nemyslím tým, že ho necháme nech si robí, čo chce.
No doprajeme mu čas na oddych, aby sa naučilo správne uvoľniť a zrelaxovať sa.
Napriek tomu, že žijeme v tak vyspelej dobe, narastá počet hyperaktívnych detí, detí s poruchami správania a pozornosti.
Joga podporuje nesúťažné prostredie. Nie sú to závody a preto v nej nejde o porovnávanie sa.
Pravidelné cvičenie jogových asán vedie deti k duševnej pohode a má blahodárny účinok na regeneráciu tela a celej nervovej sústavy.
Tak verím, že som vás týmto článkom aspoň trošku nabudila na jogu s deťmi a už teraz sa teším, že malí jogínkovia a jogínky budú „rásť ako huby po daždi“ : )
Môj eBook ZDARMA - 20 MINÚT POWER JOGY PRE ZANEPRÁZDNENÉ MAMY
spolu s dvoma lekciami power jogy
Emily Parker
autorka textu